Cordyceps CS-4

Cordyceps (Cordyceps sinensis) je známy pod viacerými menami, sú nimi napr. Dong Chong Xia Cao /húsenica v zime, tráva v lete/, húsenica čínska, v angličtine caterpillar mushroom, Ophiocordyceps sinensis a iné.  Patrí do rodu húb Cordyceps, sem sa radia aj ďalšie druhy, ako sú C. militaris, C. liangshamensis, C. gunnii aj. (V dnešnej dobe je známych približne 700 druhov húb z rodu Cordyceps). Ide o vreckovýtrusnú jedlú parazitickú hubu. Jej výtrusy sa zachytia na povrchu húsenice motýľa Thitarodes armoriacanus . Húsenica je doslova hubou nakazená a pre svoje ďalšie vývojové štádium sa zahrabáva do pôdy. Tu je však parazitickou hubou postupne strávená zaživa. Cordyceps vyplní celú jej chitínovou schránku svojim skleróciom, ktoré je základom pre zrelú hubu. Tento dej, cyklus, môže zabrať až 6 rokov. V poslednom roku, v letných mesiacoch, huba pomocou produkovaných mykotoxínov húsenicu definitívne usmrtí a z jej hlavy doslova vyrazí hlavičkový útvar, ktorý sa volá stromatum. Stromatá majú červenohnedú farbu a dosahujú veľkosť až 8‒10 cm. V týchto útvaroch dochádza k tvorbe spór, ktoré sa opäť uvoľňujú do okolia, aby mohli infikovať ďalšie motýlie larvy.
Cordyceps rastie v nadmorských výškach nad 3500 metrov, a to hlavne v horách Tibetu, v čínskych provinciách Sichuan, Yunnan atď. na náhorných plošinách. Huba sa zbiera v období od apríla do augusta. Vo voľnej prírode sa ich však dá najť už len málo.  Podľa všetkého počas 25 posledných rokov poklesol výskyt o 90 %, čo samozrejme zvýšilo jej hodnotu na trhu, a preto sa táto huba pestuje aj umelo.  Najkvalitnejšími však stále zostávajú húsenice z Tibetskej náhornej plošiny.  Cena 4 kusov sa môže pohybovať okolo 100 USD, 1 ks huby pritom váži približne 0,5 gramu, a ten teda stojí cca 21 Eur. Vzhľadom na dopyt a cenu sa na trhu môžu objaviť aj iné huby z rodu Cordyceps, napr.. militaris, ktoré sú za Cordyceps sinensis (CS) vydávané. Aj keď  majú veľmi podobné účinky, nemôžu húsenicu čínsku nahradiť.  V roku 2001 sa vďaka DNA sekvenovaniu podarilo identifikovať kmeň CS-4 (paecilomyces hepialy), ktorý sa pod týmto označením predáva od roku 2005. CS-4 je považovaný za najúčinnejší kmeň mycelia Cordycepsu, ktorý je pestovaný umelo, tj. na substráte. Najprv bola tým substrátom sója, ale tu je riziko, že sa použije sója geneticky modifikovaná, alebo sa objavujú alergie na sóju, je tu súvislosť medzi sójou a rakovinou pŕs atď., bola za substrát zvolená ryža.
A prečo je Cordyceps tak žiadaný? Je to dané hlavne tým, ako pôsobí na zdravie živočíchov, ľudí nevynímajúc. Účinky Cordycepsu sú úspešne využívané v tradičnej čínskej a tibetskej medicíne. Dochované starodávne príbehy popisujú, ako pastieri jakov odhalili účinky Cordycepsu. Zvieratá, ktoré okrem trávy spásli aj Cordyceps boli vitálnejšie, silnejšie zdravšie a taktiež  potentnejšie. To samozrejme presvedčilo pastierov, aby sami túto hubu začali využívať.  Písané historické záznamy, ktoré máme k dispozícii,  pochádzajú  z doby cca 620 n. l. Sú súčasťou čínskych herbárov. Pre západný svet bol Cordyceps „objavený“ až v roku 1726. Vtedy bol na mykologickej konferencii, ktorá sa konala v Paríži, predstavený odborníkom. Bol síce vedený v mykologických atlasoch, ale o jeho účinkoch sa nevedelo, to sa zmenilo až o viac než 2 storočia neskôr. V roku 1964 bol Cordyceps zaradený medzi rastlinné liečivá do súčasnej čínskej farmakológie.